Nekonečne dlhé vysedávanie a učenie v lavici sa v okamihu zmenilo študentom nadstavbového štúdia, odboru drevárska a nábytkárska výroba, na niečo príjemnejšie, v podaní exkurzie do Zvolena. Nečakali sme, že táto exkurzia bude tak výnimočná a plná netradičných zážitkov.

Dňa 4.novembra sme sa dozvedeli od našej triednej pani učiteľky Ragasovej, že ak sa všetko podarí a pán riaditeľ dovolí, budeme môcť ísť na exkurziu. Na druhý deň sme boli milo prekvapení, keď nám pani učiteľka oznámila, že v stredu, teda 6.novembra, môžeme vyraziť do Zvolena. Nepredpokladali sme však, že do Zvolena pôjdeme hromadnou dopravou. Plní očakávania sme sa v stredu stretli v učebni. Pani učiteľka zapísala chýbajúcich a mohli sme vyraziť. Na zastávke sme počkali na náš spoj a vyrazili sme smer Zvolen. Po celú dobu v autobuse panovala dobrá nálada, najmä keď Juro vytiahol z ruksaku pivovú fľašku s neznámou tekutinou a ponúkol triednu. Tá sa s údivom pozerala čo to má. Samozrejme nemusela nikoho trestať, vo fľaške bola naliata malinovka. Po dobrom posilnení malinovkou neznámej značky, sme len čakali, kde je už ten Zvolen, ponevač mechúr niekoľkých z nás mal obmedzenú kapacitu a my sme súrne potrebovali na záchod. Po zastávkach vo väčších mestách sme konečne uvideli tabuľu Zvolen a mnohí sme sa potešili, že sme konečne dorazili. Po vystúpení z autobusu sme sa rozbehli k verejným WC, kde si polovička z nás vykonala nástojčivé potreby. Keď sme boli pripravení na vzdelávaciu časť exkurzie, vybrali sme sa pozrieť na technickú univerzitu, kde sme sa hlavne zaujímali o drevársku a lesnícku fakultu. Po vstupe do areálu univerzity na nás z plných pľúc dýchal iný svet - svet vysokej školy. Nezadaní študenti s údivom sledovali vysokoškoláčky a popravde výklad pani učiteľky bol odsunutý do inej časti mozgu na pomalšie spracovanie. V budove sme sa pokochali výrobkami vysokoškolákov a niektorí možno snívali o tom, že raz sem umiestnia aj svoj výrobok. Nadýchaní z plných pľúc iného života, sme sa rozbehli do priľahlej knižnici kde sme boli oboznámení s tím, že sem chodia študenti riešiť problematiku svojho oboru a v ďalšej časti knižnice bola výstava s názvom Svetové výstavy- mosty do budúcnosti, kde sme videli dominanty jednotlivých miest v ktorých sa konali EXPÁ .

Pokračovali sme ďalej do drevárskeho a lesníckeho múzea, kde sme videli ako stolári spracovávali drevo v minulosti a krátky dokument o výrobe sudov. Pár minút nato niekoľko spolužiakov už začalo „podnikať“ so sudmi. Po zapísaní do listiny návštevníkov, poďakovaní za prehliadku a opustení priestorov múzea, sa sudoví podnikatelia rozlúčili s týmto remeslom a dali sa na niečo jednoduchšie - obed. Bolo niečo po dvanástej a pani učiteľka rozhodla, že si dáme rozchod. Každý sa rozbehol tým smerom na čo mal chuť. Niektorý šli na kebab, niekto si šiel kúpiť suvenír a niekto uspokojiť potreby svojich pľúc. O jednej hodine poobede sme mali stretávku pred katolíckym kostolom. Po sčítaní a zistení, že nikto nechýba, sme sa vybrali smerom k pamätnému pancierovému vlaku, ktorý slúžil na boje v druhej svetovej vojne. Po sérii spoločných fotiek na viacerých atraktívnych miestach sme sa vybrali smerom k vlakovej stanici. Cestou sme stretli nespokojného Čecha, ktorý mrmlal nezmysli na našu adresu. Marek mu aj chcel niečo odpovedať, ale triedna poukázala na jeho inteligenciu, tak sme sa naňho vys- kašľali. Po príchode na vlakovú stanicu sme si zakúpili lístky na vlak a vybrali sme sa smerom domov. Cestou sme si spríjemnili jazdu vlakom niekoľkými vtipmi a Jano si zakoketoval so sprievodkyňou. V Hronskom Beňadiku sme vystriedali vlak za autobus a vrátili sme sa do Zlatých Moraviec, kde sme sa rozišli a každý šiel domov.

Záverom by som sa chcel poďakovať pánovi riaditeľovi, za umožnenie exkurzie a našej triednej pani učiteľke za pestrú, pútavú a hlavne veľmi poučnú exkurziu. Nečakali sme, že to bude také zaujímavé a plné zážitkov, na ktoré budeme ešte veľmi dlho spomínať. ĎAKUJEME!